Bol raz jeden taxikár...3

...Murphyho zákony platia aj v taxislužbe. Po troch dlhých dňoch čakania som sa vyvoňaný, vyobliekaný - tmavozelené benetonky, kašmírový rolák a tmavohnedá kožená bunda vybral do práce. Tešil som sa z každej jednej objednávky, či už krátkej alebo dlhej. Aký som bol naivný. Taxislužba nie je voziť len pekné ženy a dievčatá, alebo príjemných zákazníkov. O tom som sa mal presvedčiť už o pár minút. O 23:50 sa z vysielačky ozvalo: "HAN 82, môžte ísť pred Carlton Cercle bar pre Venovho zákazníka?" Zahlásil som, že som rozumel a presunul som sa pred Carlton. Nastúpili my dvaja muži a jedna žena. Chceli ísť do Devínskej Novej Vsi. Moje prvé stretnutie s bratislavským ... Už pri PKO som vedel, že je zle. Dostával som dosť osobné otázky a nie na všetky som odpovedal. S takýmto zákazníkom som sa ešte nestretol. Už som začal aj ľutovať, že som zobral Venovu objednávku. Ale Veno bol z nášho sídliska a taxikára robil už cez 20 rokov. Počerný muž sa ma stále niečo pýtal. Či ho poznám, ako dlho robím taxikára a či sa ho bojím. Ja som slušne odpovedal a aj na poslednú otázku, že či sa ho bojím som mu povedal, že nie. Tak to začal skúšať inak. Začal rozprávať o tom, že je generálny prokurátor, na čo som sa uchechtal. Bol z toho dosť prekvapený a spýtal sa ma, či mám čierny pás v karate. Radšej som už neodpovedal. Ticho netrvalo dlho. Jeho ďalšia otázka znela: "Čo spravíš ,keď Ti nezaplatím ?" Ja že nič. Vyúčtujem si to od Venda. Potom si ma prestal všímať a začal sa baviť s kamarátom. Jazda začala byť príjemná. Prišli sme do Devínskej na adresu, zastavím a čakám, čo sa bude diať. Začali vystupovať a ten počerný chlap sa na mňa otočil a povedal mi, že dobre jazdím a že koľko to je. Povedal som sumu dosť vysokú a on s úsmevom na tvári mi dal o 20 korún viac a spýtal sa, že či si ma môže volávať, keď Veno nebude v robote. Ja hovorím, že jasné, len nech mi povie, ako sa volá a on, že TUTI. Hovorím, že dobre a budem sa tešiť. Ako som mohol vedieť kto je Tuti. Ako som viezol zákazníkov do Devínskej všimol som si, že mávali na mňa ľudia pred tunelom na začiatku Devínskej. Tak som tam letel, či tam ešte stoja a stáli tam. Tak som ich naložil a odviezol ich do Karlovky. Takto som zobral ešte dve objednávky, kým som sa dostal na stanovisko pred Kyjev . Stáli tam kolegovia a debatovali o jazdách. Keď ma zbadali, začali vyzvedať, či mám stále začiatočnícke šťastie. Tak som im povedal aj o Venovej objednávke, že som viezol nejakého Tutiho do Devínskej a dal mi tringelt 20korún a aj, že som hneď chytil nástup z Devínskej do Karlovky. Pozerali na mňa dosť čudne a zjavne mi neverili. Pri nás stál aj Fedor , strážnik z vedľajšieho parkoviska. Bol to taký večný študent, vnuk nejakého politika z prvej republiky. Ten mi konečne vysvetlil, kto ten Tuti je a že on skôr taxikárovi nezaplatí, ako dá sprepitné. Ja som mal z neho zlý pocit len prvých 10 minút. No keď videl, že sa na nič nehrám, bol normálny. Sviatky však skončili a v školách začali prázdniny. Tak sme po tretej ráno viac stáli ako jazdili. Páčilo sa mi počúvať príhody mojich kolegov, tak som s nimi sedával v jednom aute a počúval. Kúrili sme si, aby sme nepomrzli, lebo zima bola veľká. Takto mi prebehol ďalší štvordňový cyklus. Na to, že som robil od piatka do pondelka, poriadne som si zarobil len v piatok a v pondelok a to ma dosť rozladilo. O 14:00 v pondelok som auto odovzdal kolegovi. To, čo mi zostalo po vyúčtovaní, ma ale potešilo...pokračovanie nabudúce